Skvostné paláce priviedli na mizinu celé štáty

0
Pridal 20. October 2013 admin , Články

Minister financií Nicholas Fouquet pozýva v roku 1661 francúzkeho kráľa na svoj zámok vo  Vaux-le Vicomte. Zisťuje však, že Fouquet pri stavbe spreneveril štátne peniaze. Neskôr svoj zámok francúzky kráľ necháva prebudovať podľa Fouquetovho vzoru a peniazmi rozhodne nešetrí…

1. Prezident skoro architektom

(Biely dom, Washington, USA, 1792-1800)

biely-dom

Keď nariaďuje stavbu prezidentského sídla George Washington, do bieleho domu sa usadzuje až jeho nástupca John Adams. Toho v roku 1801 vystrieda ďalší z politických velikánov Thomas Jefferson. Málokto vtedy tuší, že práve on bol anonymným autorom jedného z ôsmich architektonických návrhov na stavbu rezidencie, ktoré však v súťaži neuspeli. Vyhral nakoniec návrh írskeho architekta Jamese Hobana. Podobne ako on aj väčšina robotníkov, podieľajúcich sa na stavbe, boli prisťahovalcami alebo oslobodení otroci. Svoju povestnú bielu farbu dostáva dom až v roku 1814 potom, ako bol cez vojnu vypálený Britmi. Dnes sa na obnovu jeho fasády spotrebuje 2157,45 litrov bielej farby.

2. Kráľovské upratovanie je nutné

(Buckinghamský palác, Londýn, Veľká Británia, 1703)

buckinghamsky

V roku 1761 kupuje sídlo od vojvodu z Buckinghamu anglický kráľ Juraj III. pre svoju manželku Charlottu, kde mu porodí 14 z 15  detí. Prvým panovníkom, ktorý tu býva natrvalo je ešte len kráľovná Viktória. Do nového sídla sa sťahuje krátko po svojom nástupe na trón v roku 1837, ale palác je v tom čase vo veľmi zlom stave. Aj keď sa v krboch kúry dostatočne veľa, aj tak  sa v miestnostiach nedá bývať. Radšej sa v ňom netopí, a tak celý kráľovský dvor trpí zimou. Viktória spoločne so svojím manželom Albertom však rázne nariaďujú, aby sa všetko hneď dalo do poriadku a naviac,  kvôli početnej rodine sa postarajú o dostavbu ďalšieho palácového krídla. Buckinghamský palác o rozlohe 775 izieb, ktorý je dodnes sídlom britských monarchov, od tej doby zdobí 1514 dverí a 760 okien. Osvetlenie zaisťuje 40 000 žiaroviek a tiká tu 350 hodín.

3. Vášeň kráľa slnka

(Versailles, 20 km od Paríža, Francúzsko, 1661-1688)

versailles

Viete, čo je najväčšou láskou francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.? Nie je to žiadna z jeho čestných mileniek, ale 700 izbový zámok vo Versailles, kde od roku 1682 sídli jeho dvor. Nikto si už nesmie dovoliť taký škandál ako minister Fouquet, preto kráľ osobne nariaďuje, že žiadny dom vo Versailles nesmie byť vyšší ako jeho zámok. Náklady na jeho stavbu, ktorú zahájil architekt Lous Le Vau, boli tak vysoké, že ich Ludvik zakázal zverejniť. Niečo sa však zachovalo aj do dnešného dňa. Napríklad balustráda (zábradlie z ozdobných stĺpikov) z kráľovskej spálne, obsahujúci viac ako tonu drahého kovu, vyšla Ľudovíta XIV. na 560 000 libier. Jeden človek v tedy potreboval k dennému prežitiu necelé dve libry. V dobe jeho najväčšej slávy v zámku denne večeralo 10 000 dvoranov, z toho 5 000 šľachticov. V izbe, ktorá naposledy slúžila ako spálňa Márie Antoinetty, sa narodilo celkom 19 detí s kráľovskou krvou.

4. Habsburský zverinec

(Schönbrunn, Viedeň, Rakúsko, 1696-1700)

schoenbrunn

Ani Habsburgovci sa nedajú zahanbiť. Cisár Leopold I. na mieste pôvodného loveckého sídla plánuje stavbu prepychového paláca. Prvý návrh povolaného architekta Johanna Bernharda Fischera von Erlacha sa však zavčasu ukáže ako celkom neuskutočniteľný. Podarí sa to až na druhý pokus, a tak Mária Terézia môže neskôr Schönbrunn vyhlásiť za svoju rezidenciu.  Musí sa tu ubytovať celý jej dvor, ktorý sa skladá z 1500 osôb. V roku 1752 tu jej manžel František I. Štefan Lotrinský predvádza niektorým vybraným šľachticom nový park, v ktorom sa nachádza 12 pavilónov pre zvieratá. Vytvára tak prvé ZOO na svete. V roku 1770 je pre vznešených panovníkov predstavený slon. Verejnosti je ZOO otvorená až o osem rokov neskôr.

5. Deviatkove šialenstvo

(Zakázané mesto, Peking, Čína, 1406-1420)

zakazane-mesto-14-xl

Obyčajný čínsky smrteľník sa do palácového komplexu, ktorý prikázal postaviť cisár Jung-le, nemal šancu vôbec pozrieť. Stavitelia Zakázaného mesta podľahli magickému číslu deväť – trámy, stĺpy, klince, všetkého je deväť alebo násobok tohoto čísla a v 800 budovách Zakázaného mesta sa nachádza 9999 miestností.

6. Drina pre celé Rusko

(Cárske Selo, 25km od Petrohradu, Rusko, 1710-1840)

carske-selo

Európsky panovníci dostávajú v 18. storočí “Versailleský komplex”. Najsilnejší záchvat závisti voči francúzskemu kráľovi pociťujú ruskí cárovia. Nestačí im jedna zámocká budova, Peter I. Veľký v roku 1710 chce hneď celé cárske mestečko – Cárske Selo. Necháva preto k novo vybudovanému Petrohradu dovážať tisíce otrokov z celej krajiny, ktorí do úmoru pracujú na honosných stavbách. Na ozdoby v najskvostnejšom Katarínskom paláci v Cárskom Selu, ktoré sa skoro stane aj domovom Jantárovej izby, spotrebujú 100 kilogramov čistého zlata. Koncom 19. storočia je Cárske Selo, vtedy už mesto, prvým elektrifikovaným miestom v Európe.

7. Vinník štátneho bankrotu

(Dolmabahce, Istambul, Turecko, 1843-1856)

dolmabahce

Stavbu Dolmabahce zadal sultán Abdülmecid I., ktorému sa už Topkapi, doterajší palác vladárov Osmanskej ríše, zdá na 19. storočie nemoderný. Prestaví 5 miliónov zlatých libier (asi 35 ton zlata), pričom prispeje k štátnemu bankrotu v roku 1876. Urodzené nohy vďaka tomu chodili po 131 veľkých a 99 malých ručne tkaných hodvábnych kobercoch. Na skvostnú výzdobu bolo použitých 40 ton striebra a 14 ton zlata. Tunajšia Veľká sála vyhrieva 56 stĺpov a do ich spodnej časti bolo zavedené ústredné kúrenie. Nechýba ani 4,5 tony ťažký luster z českého kryštálu, ktorý bol darom anglickej kráľovnej Viktórie.

 (tento článok bol pôvodne publikovaný dňa 1.augusta 2010 na našom predchádzajúcom webe – coolplaneta.com)

Komentáre

komentárov


0 Komentárov



Pridajte komentár ako prvý!


Odpovedať