Toto je Sparta!

0
Pridal 15. July 2013 admin , Články

sparta4Doteraz známe pojmy ako “rozprávať lakonicky” či “mať spartskú  výchovu” možno dostanú pre vás nový zmysel. Ak ste sa už stretli s názorom, že Sparťania boli najlepší bojovníci na svete, tak po prečítaní tohto textu si to len potvrdíte. Či tak žili naozaj všetci obyvatelia, v stálom vojenskom duchu, alebo sa našli aj takí, ktorým tento systém nevyhovoval je otázne. Ale každopádne, je to veľmi zaujímavé, posúďte sami.

Jedinou povinnosťou Sparťana bolo byť dobrým vojakom. Tomuto heslu podriadili celý svoj život.  Historik Plutarchos uvádza vo svojom diele Lykurgos okrem iného aj to, že o vychovávaní dieťaťa nerozhodoval jeho otec. Po narodení otec vzal dieťa na besedu, čo bolo miesto, kde sedeli najstarší predstavitelia fýl (územné jednotky). Tí dieťa prezreli a rozhodli, či má ostať žiť (ak bolo silné a zdravé) a pridelili mu jeden z dedičných pozemkov alebo zomrie (ak bolo slabé či nepekné, neduživé). Ak sa rozhodli pre smrť, vzali dieťa a hodili ho do priepasti.

Výchova sa kládla najmä na chlapcov.Tí zostávali v rodine pri matke do 6. alebo 7. roku života a potom ho štát rodine zobral a dostal sa do vojenskej školy. Nachádzala sa v priestoroch kasární.  Mali tu ťažký život, bola tu prísna disciplína. Dostávali len ľahké oblečenie, trpeli zimou, a tiež mali aj málo jedla. Ak sa chceli najesť, museli si ukradnúť. V prípade, že chlapec bol prichytený pri krádeži, bol prísne potrestaný. Kradnutie jedla ako také teda nebolo závažným priestupkom. Ten trest bol skôr za to, že sa nechal prichytiť pri čine. Dôvodom pre toto konanie bolo zocelenie tela a aby si vedeli zabezpečiť stravu na vojenskej výprave. Mladíci boli opálení, nepoužívali teplú vodu ani olej. Luxus v podobe očisty sa im dostával len niekoľko dní v roku. Mladší chlapci do 12. rokov mali počas cvičenia oblečenú dlhú košeľu, starší len plášť na holom tele. Ten dostali na začiatku roka a používali ho, až pokým sa úplne nerozpadol. Počas celého roka chodili bosí, dohola ostrihaní, zúčastňovali sa dlhých pochodov. Vychovávateľ podnecoval chlapcov do sporov, aby odhalil ich povahu. Dospelí sa nebáli, že by sa chlapci počas bitky mohli nejako zraniť. Slabý nemal miesto medzi bojovými Sparťanmi. Kto nemá dosť sily ubrániť sa, nech radšej nežije – tak uvažovali v Sparte. Dochádzka trvala do 20. roku života.

spartaV škole bola venovaná pozornosť najmä telesnému cvičeniu – cvičil sa päťboj (beh, skoky, hod oštepom, hod diskom, zápasenie), plávanie v studenej vode, jazda na koni. Z rozumového učenia bolo dôležité len čítanie, písanie (v nevyhnutnom rozsahu, aby dokázali napísať alebo prečítať bojový rozkaz), príbehy z mytológie, časti Homérových diel a celý zákonník. Učili sa aj bojové tance a piesne. Starší žiaci sa zúčastňovali aj sissitiách, kde stáli u stien jedálne a počúvali, o čom sa chlapi rozprávajú. Muži rozprávali o vojenských veciach, o hrdinoch, taktike a pod., pričom museli hovoriť lakonicky – t.j. stručne, jasne a málo. Chlapci sa teda mali učiť príkladu starších, vo vyjadrovaní byť ako muži. Pri boji niet času na dlhé debaty.

Starší chlapci boli raz ročne verejne bičovaní do krvi. Na tieto bičovania sa prichádzali prizerať príbuzní. Bičovanie sa robilo pri Artemidinom oltári. Jeho cieľom bolo, aby mladíci neprejavili bolesť. Ak prejavil, učitelia ho vyhlásili za zbabelca a ostatní spolužiaci ho šikanovali. Takto sa naučili znášať veľkú bolesť. Pri mučení v zajatí a pod. dokázali dlhšie odolávať útrapám. Taktiež ak boli v boji zranení, lepšie znášali bolesť.

Keď chlapec dovŕšil 18. rok, bol zaraďovaný na krypteie, čo je plánované vyvražďovanie otrokov. Tým sa znižovala populácia otrokov. Krypteie sa vyhlasovali, keď sa otrocká populácia neúmerne zvýšila (zväčša každoročne). Títo mladíci s nožmi a dýkami ich v noci vraždili. Otroci potom svojich pánov strašne nenávideli. Sparťania sa báli o život a preto muži chodili vždy ozbrojení a na dverách domov mali závory.

Vo veku 20 rokov bol mladík zaradený medzi mužov, mohol sa oženiť a nastupoval do vojenskej služby. Muži mali dlhú vojenskú sparta3povinnosť – od 20. do 60. roku života.  Ak neboli na vojenskej výprave, tak boli stále v kasárňach, kde cvičili a zdokonaľovali sa. V kasárňach aj obedovali, raňajky a večere boli doma. Tieto obedy sa volali sissitie, čo znamená spoločné obedy Sparťanov v kasárňach. Muži dodávali určené množstvo potravín na stravovanie v kasárňach, z čoho sa im potom varili spoločné obedy. 40 rokov sa teda muž cez deň venoval neustálej fyzickej a teoretickej príprave na boj, po večeroch bol doma s rodinou. Práce na poli im zabezpečovali dediční otroci. A aj pôdu dostali Sparťania od štátu. Sparťanov bolo asi 10000, ale otrokov bolo asi 200000. Muži sa zvyčajne ženili vo veku 30 rokov, keď dosiahli plné občianske práva. Ženy boli mladšie, mali okolo 19 rokov. Štát mal vojenský charakter, takže aj výchova detí bola vedená týmto smerom.

Základom spartskej armády ťažkoodenci (hoplitai), rozdelení na niekoľko oddielov. Vo vojsku vládla tvrdá disciplína a vysoká bojová morálka, podnecovaná bojovými piesňami. Všetci Sparťania mali jednotnú výzbroj, ktorú tvoril vojenský plášť, štít, prilba a kopija.

Výchove dievčat sa neprikladala taká dôležitosť, ale mali veľkú úctu ako matky nových pokolení. Výchovu dievčaťa zabezpečovala matka a musela ju naučiť viesť domácnosť, starať sa o deti a dobre ich vychovať. Dievčatá museli byť poslušné a taktiež telesne cvičili s matkami. Ak matky vedeli čítať a písať, naučili to aj svoje dcéry. Od 15. rokov bolo dievča pripravené na úlohu ženy a matky. Zaujímavosťou je, že niekedy ženy cvičili spolu s mužmi nahí. Vtedy sa nahote nepripisoval nejaký zvláštny hanlivý význam. Súťažili v hode diskom, oštepom, v šprinte či jazde na vozoch. Žena sa mala vydať až vtedy, keď je plne fyzicky aj psychicky pripravená, teda asi od 18. roku. Za ženu ju mohol popýtať mladík s odslúženou základnou vojenskou službou, približne v rokoch ženy, teda asi 20 až 30 ročný. Nakoľko manželia trávili čas v kasárňach, domácnosť mala pod palcom žena.

Záver:

Sparťania. Desaťtisícová skupina obyvateľstva si udržuje vládu pomocou sily nad dvomi stovkami tisícov otrokov. Je to silný protiklad Atén, kde sa skorej bral ohľad na vzdelanie a demokraciu. Jediná vec, ktorá mi je však nejasná: Naozaj boli všetci chlapci a muži železnej konštitúcie, vo dne, v noci pripravení brániť krajinu, alebo sa našli aj jedinci telesne menej zdatní, s nejakými defektami, ktorým tento systém nemohol vyhovovať? Škoda, že sa nám o Sparte zachovalo len tak málo informácií.

(Zdroj: prednáška doc. Idy Zubáckej; kniha Starověké Řecko, SPN, 1973 )

sparta2




Komentáre

komentárov